História

 V srdci stredného Slovenska leží mesto Banská Bystrica. Ohromné bohatstvo rúd, hlavne medenej, bolo pokladom „zlatého obdobia“ mestskej histórie v XIV. – XVI. storočí. S rozvojom baníctva rozkvitali aj iné remeslá. Podľa ústneho podania sa pivovarská tradícia v Banskej Bystrici odhaduje na viac ako 500 rokov. Pivovarskými podnikateľmi v Banskej Bystrici boli najprv kolonizovaní Nemci, po nich uhorskí priemyselníci a potom obchodujúci Židia. V zachovaných archívnych dokumentoch sa z obdobia udeľovania práv mestu objavuje aj právo variť pivo v domoch námestia.

V roku 1501 žiadajú rada a richtár mesta Banská Bystrica Vladislava II. o udelenie nového mestského privilégia. Tejto žiadosti bolo vyhovené neskôr za panovníka Ľudovíta II., a to privilégiom zo 7. augusta 1524. Do udelenia privilégia sa s povolením mestskej rady varí svetlé pšeničné pivo. Prvá zmienka o balení piva do fliaš pochádza z roku 1516. Varenie piva v Banskej Bystrici bolo veľmi rozšírené v 17. storočí. V krátkom období vzniklo vyše 80 pivovarov. O rozvoji pivovarského cechu svedčia aj „Artikuly pivovarských majstrov“, vydané v 20 článkoch v roku 1636.

Vývoz do Pešte a Viedne

Priemyselná výroba piva v Banskej Bystrici začala v druhej polovici 19. storočia, po rozpade cechového systému. Podľa archívnych dokumentov bol v roku 1871 vybudovaný nový mestský pivovar na terajšom Moyzesovom námestí. Zvláštnosťou tohto pivovaru bolo, že časť technológie ako chladiareň, kvasiareň, ležiacka pivnica a stáčiareň piva do sudov sa nachádzali na inom mieste, za Huštákom (časť Trosky), blízko Radvanských kasární, pri vstupe do mesta, kde sa dnes nachádza mimoúrovňová križovatka. Uvarené pivo sa vozilo v drevených kadiach z námestia na Trosky na ďalšie spracovanie. Pivovaru patrili tri jazerá (tajchy), v ktorých sa v zime dorábal ľad. Zariadenie bolo zastarané a všetky práce sa robili ručne. Ročne sa vyrábalo okolo 5 000 hl piva. Banskobystrické pivo malo dobré meno, menovite Banskobystrický Porter a Ležiak (20% a 16%). Tieto pivá majitelia vyvážali až do Pešte a Viedne.

Z pokolenia na pokolenie si pivovar a sladovňu odovzdávala rodina Heritzova, a to až do roku 1942, kedy ich preberá nový majiteľ Ján Beňuš. Rýchlym tempom modernizuje zariadenie vo várni a stáčiarniach. V roku 1944 vyrába pivovar viac ako 20 000 hl piva, čo je približne 60% jeho kapacity. Napriek vysokej kvalite piva sa v meste predáva len 5% výroby a zvyšok sa vozí až 160 km od pivovaru. V meste sú zriadené sklady piva a prisťahovaní obchodníci s pivom sem dovážajú pivo zo všetkých pivovarov.

V 50. – 60. rokoch vyrábal pivovar 3 000 – 5 000 hl piva mesačne, v sortimente 7, 10, 12% a sviatočné 16% tmavé pivo. Rozvoj pivovarníctva pokračoval ďalej a na tradíciách výroby piva „Zlatopramen“ bol postavený nový moderný pivovar v Radvani – Kráľovej, ktorý dostal meno URPÍN. Základný kameň bol položený v roku 1968 a po troch rokoch výstavby bol uvedený do prevádzky nový závod s kapacitou 350 000 hl piva ročne.